Katekyo Hitman Reborn : Blindness 5936

22. června 2011 v 14:44 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Jednorázovky

Názov: Blindness
Pairing: 5936 (Gokudera x Ayra)
Anime: Katekyo Hitman Reborn
Dátum vzniku: 22.6.2011
Čestné prehlásenie: Katekyo Hitman Reborn mi stále nepatrí čiže ako postava mi ani Hayato Gokudera nepatrí :D
Pár slov autora: Takže po literárnej stránke je to chabšie ako ostatné diela, ale je to dosť emotívne...a dúfam, že sa bude páčiť.
Navyše ma v poslednej dobe znova začalo baviť písať alebo skôr mám na to čas takže tu niečo málo pribudne pretže som si spísala jednorázovky, na ktoré plánujem písať.
Zdroj obrázka: zero-chan


Nebolo to až tak dávno kedy som naposledy dvihla hlavu k modrej oblohe. Cíila som horúce ruky slnka v tvári. Cítila som vánok, ale neoslepila ma azúrová modrá. Oči som mala previazané obväzmi a nebola som si istá či ešte niekedy uzriem svojich poddaných, kamarátov, seba. Bála som sa , že budem rovnako slepá ako som doteraz bola voči ľudských pocitom. Ak by moje oči prestali vidieť...znamenala by som ešte niečo?
Mafiánsky boss bez zraku je ako vtáča so zlomenými krídla , ktoré už nič nedokáže. Je zbytočné a osamelé z toho ako ho všetci nechali v úzadí.
"Ťažko sa verí tomu, že takto vážne zranili Vongolskú elitnú informátorku." Zdvihla som hlavu tak prudko, že sa moja hrazila s hlavou majiteľa hlasu. Tvojou hlavou. Zvyčajne boli moje zmysly ostré, ale nepostrehla som , že prichádzaš.
"M-Moc...b-blízko." Dostala som zo seba a tušila som, že moja tvár je teraz červenšia nech oheň tohto strážcu.
"A-Au...t-takže...čo sa presne stalo?" zvuk dosadnutia na lavičku mi prisvedčil to, že sa teraz nachádza dosť blízko. Vďaka môjmu informátorskému prekliatiu som vedela presne všetky okolnosti a tušila som kto presne si.
"Nebolo by slušnosťou predstaviť sa? Vongolský strážca búrky." Chlapcovi sa na tvári rozľahol úsmev. Jemný úsmev. Tvoj úsmev, ktorý rozžiaril aj moju tvár.
"Zdá sa , že vieš kto som aj bez zraku." Potriasol rukou, ktorú som nastavila naslepo do vzduchu.
"Ayra Kirosaku, Vongolská bezmocná informátorka k vašim službám." Podľa informácii mohol mať presne toľko rokov ako ja. Dvadsať päť. Hlasy mi šepkali, že jeho oblečenie bolo zladené do červena sfarbou jeho ohňa. Červenou strážcu búrky. Postrapatil si mi vlasy.
****
"Boss chce aby si pracovala so mnou kým sa ti vráti zrak. Súhlasíš?" Rožžiarili sa mi oči šťastím a mohla som odprisahať , že som vyzerala ako rozsvietená lampa uprostred noci.
"Práve si vyzerala šťastne."
"Práve som bola naozaj šťastná..." niečo ma donútilo sa pri tebe stále usmievať. Kedykoľvek si ma prišiel navštíviť do tejto nemocnice vedela som, že sa môžem šťastne usmievať.

"Gokudera, môžem sa ťa spýtať...prečo si ku mne taký milý?" stuhol si. Nemal si na to dôvod. Prečo si len tak váhal pri tak obyčajnej otázke. Bol si môj kamarát tak na tom nebolo nič zlé, ale...nútilo ma to pozastaviť sa nad tým.
"Ber to...ako kompliment...áno ako kompliment. Pôjdem a daj mi vedieť ako si sa rozhodla Ayra." Potľapkal ma po hlave akoby ssom bola pes. Tvoj pes.
***
"Si si istá, že chceš bojovať?" samozrejme si súhlasila s tým, že pôjdeš so mnou. Uchopil som voju katanu ešte v pokuse ťa zastaviť.
"Som si istá. A zvládnem to."
Vtredy po prvý krát , keď som ťa videl na nemocničnej lavičke mal som nutkanie ťa chrániť. Viac ako Juudaimeho a nechápal som tomu. Všetko sa zvrtlo iným smerom ako som očakával. Bola si informátorka a nemala si ani tušenia o mojich pocitoch. Elitná informátorka, ktorá mala vedieť všetko. Aj to, že som ti pri našom prvom stretnutí klamal. Boss nikdy nenavrhol aby som s tebou bol v tíme. Bol to môj nápad, ktorý s nadšením schválil. Keď som sa spamätal z víru myšlienok presvišťala okolo mňa guľka."
"Gokudera no baaka. Dávaj si pozor. Lepšieho partnera si nenájdem...samozrejme..tímového." sčervenala si a pôsobilo to tak rozkošne. Nie som si istý kedy som si uvedomil to, že som sa do teba zamiloval.
"Rozumiem a na tvoju prosbu to zvládnem. Kto iný by chcel mať na krku tak otravnú a ukecanú osobu ako si ty , ktorá vie úplne všetko." Odkedy sme spolu začali tvoriť tím nezabila si ani jedinú obeť, ale nebola úloha, ktorú by si nesplnila dokonalo. "Pochybujem , že by to zvládol ustáť niekto iný ako ty." Vyplazila s na mňa jazyk a katanou rozsekla guľku v pol.
Vedel som ako veľmi si s tvojou katanou prepojená. Aj keď si mala zviazané oči stále si dokázala vidieť omnoho viac ako ja. Avšak nebolo dňa kedy si ich nezatvorila pred ľudskými pocitmi. Pred tým čo som cítil ja.
Náhle mi telom preletela ostá bolesť. Nebolo to prvý krát čo som ju cítil, ale tento krát bola o toľko výraznejšia. Moja klasická červená košeľa sa zmenila na krv. Cítim som ten hrejivý pocit horúcej krvi rozlievajúcej sa po mojom tele.
"Gokudera!!!" skríkla . Mal som rád zvuk tvojho hlasu. Príjmne znel v ušiach. Vlastne som ten hlas miloval. Vždy keď vyslovil moje meno. Otočil som hlavu k tebe a zbadal ako ti padli obväzy z tváre.
***
Jediné, čo som v tom momente zahliadla bolo telo padajúce na zem. Keď sa mi rozlepili oči chcela som ich znova zavrieť. Skryť sa v svojom kútiku pred realitou a ignorovať ju. Nebola som si istá ako som omráčila súperov a moje nohy prudko zamierili k tebe.
"Vidíš." Usmial si sa a zdvihol si ruku k mojej tvári. "Baka, nič nehovor...zavolám pomoc." Chcela som nahmatať mobil zatiaľ, čo mi slzy kvapali z tváre...ako predpoveď ich dažďa.
"Nie, už to nemá cenu." Chytil si moju ruku a ako ti to tvoje zranenie umožňovalo si ju zomrel.
"A-Ale..." pokrútil si hlavou.
"Žiadne, ale...teraz ma pozorne počúvaj. Nemám silu, ale je tu niečo čo ti chcem povedať. Ayra...j-ja...klamal som ti, keď sme sa stretli...nebol to Juudaime, kto chcel aby sme mali spoločné misie bol som to ja. Chcel som ťa chrániť, ale nikdy som nechcel aby si musela vidieť niečo takéto...prepáč. Bol som nepozorný." Vykašľal si krv. Slzy mi začali stekať prudšie. Uvedomoval si si čo k tebe cítim? Chcela som aby si to vedel tiež.
"A ešte jedna vec...mám ťa rád. Iným spôsobom ako kamarátku." Mala som pocit akoby mi ruka osudu zovrela srdce a snažila sa mi ho vytrhnúť z hrude.
"J-ja...som ťa časom tiež začala vidieť ako viac...mala som ti to povedať..." za sveter si ma potiahol dole. Jemne si pohladil moje pery tými tvojími. Nemohli sme ostať navždy uväznení v tomto momente?
"Urob pre mňa ešte jednu vec...povedz mi krstným menom." Uprel si na mňa svoje zelené oči, ktoré ma prehliadli celú...skrz na skrz a neostalo jediné miesto , ktoré by zostalo neprehliadnuté. Boli podobné tým mojím informátorskym.
"H-Hayato...."
"Ayra...budem na teba dohliadať. Aishiteru to Sayonara."
Tvoj život mi unikol z rúk až potom čo som sa konečne odhodlala otvoriť oči a nazrieť do reality.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama