Sky without colours

7. dubna 2011 v 20:00 | Ayra Gokuderova Kirosaku |  Jednorázovky

Názov: Sky without colours
Anime: Katekyo Hitman Reborn
Pár: 8059, a časť 59A (Gokudera-Ayra)
Dátum vzniku: 7.4.2011
Včera ma niečo vytiahlo von. Myslím, že to bola moja will power a vzniklo z toho napísanie tejto v praxi krátkej jednorázovky, ktorá sa dúfam bude páči.
Betareader: Myia-nee
Venovanie: Ako zvyčajne pre Myiu a pre všetkých, ktorým sa chce čítať moje nezmyselné a morbídne Gokuderu mučiace jednorázovky. :D
Čestné prehlásenie: KHR mi bohužiaľ nepatrí, ale raz ho zdedím po mojej budúcej adoptívnej matke Akire Amano. :D
Autor: Ayra Kirosaku :)


Nie som si istý ako dlho to už bolo takto. Nie som si istý , kedy sa to všetko obrátilo práve týmto smerom. Nie som si istý odkedy obloha stratila svoje farby. Prišla o azúrovú modrú rovnako ako ja som stratil dušu búrky.

Ako každý deň som z kvetinárstva zobral tri červené ruže. Dni sa mi zlievali do jedného. Nespomínal som si kedy naposledy som jedol, pil a spal. Kedy naposledy som vlastne žil? Moje srdce žilo pre nič...kyslík mi prúdil žilami, ale vlastne to nebolo potreba. Nechcel som dýchať. Bolestivo som sa pokúsil usmiať, ale srdce mi zovrel kŕč a videnie mi zastreli zadržiavané slzy, ktorých bolo stále viac a viac. Prešiel som bránou, tou čo pre mňa vždy rozdelovala dva svety. Život a smrť. Rozdeľovala vás a mňa. Nebol som dobrou pravou rukou, synom a pre teba milencom , Takeshi.

"Juudaime, táto je pre vás. Navždy ostanem stáť po vašom boku. Nezáleží na tom či toto srdce ešte bude biť a či sa moje telo ropadne v prach, či zmizne táto existencia." Nadýchol som sa. Zhlboka som vdýchol chladný cintorínsky vzduch, ktorý a preťal skrz na skrz ako moje každodenné výčitky. Cez tieto slová plné vernosti som nedokázal slpniť tak jednoduchý sľub. Ten, ktorý som sám zložil, keď ste mi zachránil život.

Napriek tomu ste nikdy nepovedali, že som zlá pravá ruka. Vždy ste mi venoval ten úsmev, po ktorom som mal pocit, že dokážem všetko. "To nič, Gokudera-kun. Všetko spoločne zvládneme."

Ružou som ozdobil váš hrob a namiesto červenej, zdravej a živej kvetiny som do ruky uchopil tú zvednutú včerajšiu. Jediné, čo na nej ostalo boli obranné tŕne, ktoré ma priviedli späť do reality. Kvapka krvi dopadla na zem a ja som sa posunul o hrob vedľa.

"Takeshi no baka. Prečo si sa nechal zabiť? Idiot, milujem ťa. Nikdy, nikdy by som ti to nepovedal nahlas, ale nemal som šancu ti to povedať kým si žil...občas tak uvažujem...stále ma miluješ?"

"Gokudera! Nie, Hayato" Ja milujem ťa...prosím, čo ak by sme elý náš vzťah začali odznova? Iným smerom?" myslel som, že ťa odbijem, ale tvoje jemné mäkké pery prisaté na tie moje ma presvedčili o opaku.

"Hayato, ustúp! Chráň Tsunu!" poodstrčil si ma a ja som tam len nečinne stál. Pohľad mi padol od teba na Juudaime. Jeho telo, ktoré nedýchalo. Juudaimeho mŕtve telo. Začul som ako ti vyrazili meč, ktorý smeroval na mňa. Nevedel som kam presne, ale aj tak som sa nebránil. Nemalo to zmysel. Prešiel mi cez stehno a priklincoval ma k zemi. Pocítil som ako hlboko sa až dostal a v zúfalej snahe zahnať bolesť som sa rukami zabáral hlbšie do zeme. Všetko len aby som sa z tohto dostal a zachránil aspoň teba. Aby som zastavil krv, ktorá vytekala z tvojho tela.

Nechcel som...nikdy som nechcel aby moje dve najdrahšie osoby zomreli mojou vinou. Položil som ružu aj na tvoj hrob a tŕne tej suchej ma znovu priviedli na miesto, kde som bezducho prežíval svoje posledné dni. Prešiel som k hrobu človeka, ktorého som poznal najkratšie.

"Mami," šepol som a prešiel som po mramorovom hrobe prstom.

Cítil som chlad, ktorý mi prešiel rukami. Priviedol ma ešte do hlbších myšlienok. Vlastne som ťa nikdy nepoznal. A bol som príčinou tvojej smrti. V ten deň, keď som mal narodenín a oslavu , ku ktorej ma prinútil otec. V ten deň, keď som nevedel, že si moja pokrvná príbuzná. Moja jediná rodina. Moja matka.

"Mami. Chcel by som ťa spoznať omnoho lepšie." Aj na tomto hrobe som vymenil ružu plnú života za tú zoschnutú. Pripomínala mi moju dušu. Vzal som balíček cigariet a zapálil si . Jediné, čo ma uisťovalo, že zomriem čo najskôr.

"Gokudera Hayato?" ozval sa ženský hlas za mnou.

Nezaujímalo ma kto tam stojí, ale napriek tomu som sa otočil. Niečo mi hovorilo, že by som mal. Stálo tam dievča. Hnedovláska, ktorá mala vlasy zopnuté do dvoch chvostov a síce mohla mať 27 rokov ako ja vyzerala detsky a optimisticky.
"Kto si?" ten hlas , čo zo mňa vyšiel bol nepríjemnejší ako som chcel. Zabudol som ako sa cíti a ako sa rozprávať, keď na vás niekto prehovorí. Všetko čo mi zostalo bolo to, že som bol poslušný pes na vraždenie od mafie.

"Eh...ja prepáč...asi ruším nevhodne, ale toto je jediné miesto, kde ťa môžem zastihnúť." Neisto k sebe tlačila ruky akoby si sa predomnou bránila a hlavu sklopila k zemi. Ten hlas bol nepríjemnejší než bolo potrebné.
"Čo odomňa chceš?" znova ten cudzinecký prízvuk, čo som nepoznal. Ako musel znieť pre tú tmavovlásku?

"Ja...prepáč ...moje meno je Ayra. Mám byť tvoja nová partnerka do tímu...určite ti to už spomínali tak..." Všimol som si, že v ruke zviera pevnú kyticu. Ty si zvierala pevnú kyticu, ktorú si položila na Juudaimeho hrob.
"Poď." Naznačil som jej, keď dokončila tichú modlitbu a ty si ma nasledovala.

"Som Vongolská informátorka a je tu veľa vecí, čo niekomu dlžím, však Tsunayoshi-kun?" obzerala sa na hrob. Miesto odpočinku osoby, ktorej som bol vždy najvernejší.

"Ak si tu kvôli Juudaimemu...ak si sa prišla pomstiť...čokoľvek, ale predtým než sa staneme tím...sľúb i jednu vec." Tvoje oči sa zdvihli od zeme a zahľadeli sa do tých mojích zelených s otázkou, ktorú si nedokázala vysloviť. Čo ti vzalo dych? Čo si v tých očiach videla?

"Nezomri skôr ako je potrebné...proste neozmri skôr ako ja a už sa za všetko prestaň ospravedlňovať." Umiala si sa na mňa. Psôboilo to tak prirodzene aj keď ja už som sa zabudol usmievať. To obyčajné gesto ma zahrialo pri srdci a pripomenulo mi, že bije. Zahrialo ma to tak ako už nič po dlhú dobu.

"Hai, yakusoku. Nezomriem, strážca búrky. Bude mi česť byť s tebou v jednom tíme."
Mohol mi ten beztarostný úsmev priniesť trocha šťastia? Možno svetlo? Znova nadobudnutú voľu? Skúsim to, tak ma nesklam, ty ktorá niečo dlžíš Juudaimemu.

Dohliadnem na to aby si to splatila.

Do posledného úsmevu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Surry Surry | Web | 7. dubna 2011 v 20:42 | Reagovat

Bolo to krásne...nemám viac čo dodať...len trošičku chaotické,trošku som v tom tápala (ale čo mám ja hovoriť,po tej mojej poslednej poviedke xDDDD) Nemôžem povedať viac krivého slova.Ďakujem za večer spríjemnený peknou jednorázovkou :)

2 Bee Bee | Web | 8. dubna 2011 v 15:22 | Reagovat

Wow, vážně krásně napsané! Je vidět, že tě to baví a tak to má být! :)

3 Liliann Liliann | Web | 8. dubna 2011 v 21:42 | Reagovat

Občas nevím, co která slova znamenají :D ,, jiný jazyk,, to bude tím :D ,, jinak se mi to moc líbí, je to krásně napsané :) ,,

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama