Pray for Japan

14. března 2011 v 19:15 | Ayra Gokuderova Kirosaku |  Jednorázovky

Názov: Pray for Japan
Dátum vzniku: 12.3.2010
Poznámka autora: takto to dopadá, keď človek všade vidí správy o japonsku...a celom tichomorí...a zrazu dostane chuť niečo písať...možno to bude trochu depresívne, ale verím , že sa bude páčiť.



Roztvorila som dvere. Vlastne ako to robím vždy, keď prídem do školy. Je to logické, však? Keď som zo seba dostala tenisky a ten otravný kabát, ktorý musím nosiť už pomaly aj začiatkom jari ozvalo sa.
"Poď sa pozrieť, čo sa stalo v Japonsku!" ozvalo sa z obývačky. Zahryzla som si do pery, čo sa mohlo stať v Japonsku? Prečo to volanie znelo tak zdesene a nahnevane?
Možno...možno...čo to dopekla malo byť? Keď som prekročila prah obývacej izby zovrelo mi srdce a ja som stiahla ruky do pästí. Čo sa to dialo? Čo to celé má byť? Zbadala som vlnu Tsunami, ktorá sa prilieva na ostrovy bezmocne ležiace v Tichom oceáne.
V ušiach sa mi ozval neopísateľný hluk.
Zaliala ma moja vlastná prílivová vlna uprostred toho obrazu, čo som mala pred sebou.
Nohy sa mi začali triasť a ja som hľadela na obrazovku.
Moje vlastné osobné zemetrasenie.
V hlave sa mi ozval nezpočet otázok.
Môj malý osobný výbuch.
Prečo mi zrazu pevnina, vždy bezpečná pevnina, pripadala tak slabá? Prečo sme proste nemohli tieto nešťastia zastaviť? Zaslúžili si to? Byť hrdinovia zo sci-fi a fantasy príbehov a povedať svetu stop. Prečo sme museli nechať všetko ako je? Prečo sme sa museli vzdať voči tomu, čo nám naša materská planéta prichytala? Prečo zrazu toľko nešťastí? Prečo znova toľko mŕtvych?
Prečo...Prečo...Prečo....Prečo? V hlave sa mi kládli jedna otázka za druhou začínajúce opytovacím zámenom "Prečo?" šepla som si pre seba aby to nikto nevidel. Pomaly som sa nadýchla,keď som ešte nespočet ďalších minút hľadela na katastrofu, čo sa stala v tomto svete. Ďalšia, bol to len môj pocit alebo sa to všetko stále zhoršovalo?
Vstala som a dokráčala som do mojej izby a hľadela som pred seba. Cítila som sa neuveriteľne bezmocne a slabo. Bola som bezmocná a slabá pretože som nedokázala nikomu pomôcť, nikoho zachrániť. Ale čo presne som si predstavovala?
Že sa zo mňa zrazu stane superhrdina a ja sa teleportujem do Japonska? Že vyvolám mocnú čiernu stenu, ktorá všetky tieto pohromy zadrží? Myslela som si, že snáď objavím kľúč , aby som mohla všetky tieto katastrofy uzavrieť v jadre planéty? Že dostanem obrovský vejár, ktorým, keď mávnem všetko toto odfúkne do povetria?
Čo presne som si myslela?
Keď som zapla môj počítač ako prvé som šla na mail. "100, 000 nezvestných a 1000 mŕtvych." hovorili prvé správy na tej stránke. Otvorila som facebook. A tam si ľudia menili profilovky , písali statusy, spievali sa piesne. Za motlidbu pre Japonsko. Proste lamy. Dozvedela som sa, že toto bolo jedno z piatich najsilnejších zemetrasení na svete, ktoré dosahovalo 8,9 richterovej stupnice. Až priveľa smutných vecí, ktoré mali taký rýchly spád.
Až priveľa životov bolo spláchnutých prílivovou vlnou. Až priveľa domov bolo zničených zemetrasením. A preto... Preto drahá Japonsko....stojíme pri vás. Ako len môžeme. V tejto bezmocnosti.
Preto drahé Japonsko....
Všetci ľudia tam....
Všetko, čo ostalo...
A všetko, čo zmizlo....
Práve za vás zapalujem sviečku. Už znova.
Myslím, že voči tejto planéte nedokážem urobiť nič viac. Pre vás.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sofie Sofie | 15. března 2011 v 13:01 | Reagovat

Je to moc pěkně napsaný, ale zároveň je strašné co se děje v Japonsku :( nemluvě o katastrofách s výbuchem a tsunami taky než se opraví všechny ty památky co se jistě zničily...Zvládnout je vůbec opravit? a co se ještě stane? To nikdo neví, ale přesdto se celý svět toho bojí

2 Liliann Liliann | Web | 15. března 2011 v 15:10 | Reagovat

Skoro 10000 mrtvých,, výbuch elektrárny ,, všechno zničený! :( ,, je to příšerný

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama