Krajina Zabudnutého Slnka- Kapitola 20. The end

14. února 2011 v 22:39 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Krajina Zabudnutého Slnka
Takže posledná časť KZS. Pravdepodobne ju tu dávam len pre S-chan, ale nie žeby to nejako šepciálne vadilo :D
Dávam ju tu preto, že...ak ste čítali predchádzajúci článok tak teraz na pár dní odchádzam k Myii. *awww a neuveriteľne sa teším až uvažujem či kvôli tomu v noci zaspím * áno tak to popíšem správnymi slovami :D
tak si to tu užite bez môjho otravovania , ale ja sa vám vrátim...a potom sa nič nezmení lebo stále nebudem mať čas. Nuž nevadí ,čo sa týka KZS dúfam, že sa vám príbeh páčil :)
Krajina


Kapitola 20.
Rose sa zahľadela na ležiacu Akemi.
"Vieš keby si si vybral ju máš to jednoduchšie. Ona ťa mala celú dobu tak neskutočne rada a ty si prehliadal. Boli ste najlepšími priateľmi, ale nič viac. To bolelo. Stále to bolí."

"Čo chceš urobiť?" pozrel sa na ňu Ryuu a stále ju držal v zovretí. Nemohol ju pustiť. Nie teraz.
"Prepáč, ale ja musím to urobiť. Najprv som k tebe niečo cítila. Vždy ma hypnotizoval tvoj pohľad. Tak rada som počula tvoje slová, ale všetko sa zmenilo. Naše cesty sa delia a my neurčujeme ich smer."

Po chvíli vstala, no Ryuu pevne zvieral jej ruku. "Rose prosím ja ťa......" pritlačila pery k tým jeho. "Nehovor tie slová ak ich nemyslíš vážne."
Jeho ruka objala Rose okolo pása a pritiahol si ju k sebe tak pevne akoby ju už nikdy nechcel pustiť. "Ja ich myslím vážne." Rose sklonila hlavu. "Len nechcem aby si trpel."

Ryuu zotrel jej slzy a pritiahol si tvár Rose bližšie k tej svojej. "Nebudem trpieť ak ostaneš." Rose pokrútila hlavou. " Ja nemôžem
Ryuu musím splniť prečo som bola zrodená. Ani nie som človek som monštru........" skôr ako stihla dopovedať ju Ryuu umlčal svojimi ústami a bol rozhodnutý ju viac nepustiť.
"Prepáč." Odtrhla sa od neho a vykročila k stolu. Postavila sa naň.

"Shiro. Bol si najlepší brat akého som mala. Aj keď v skutočnosti si bol len ochranca vždy si mi v živote bol oporou. Ja ďakujem ti. Bola som rada, že sme žili život aký sme žili a nie netrpela som bola som šťastná, že okolo mňa boli tí
ľudia čo boli. Aj keď mnohí odchádzali a ďalší prichádzali ty si bol stále pri mne."
Zohla sa po obetný nôž, ktorý ležal na stole.

Pohľadom prešla na Rena a v ruke sa hrala s nožom. Uvažovala aká ta smrť môže byť.
"Vieš Ren ďakujem ti.
Nepoznám ťa , ale práve vďaka tebe bude mať táto krajina svetlo. Tak prosím nedostaň sa zas na tú stranu a ak by som náhodou prežila tak mi vysvetlíš ako si prežil ty."
"Ryuu prosím zabudni na mňa nebola som stvorená preto aby ma mal niekto rád. Bola som stvorená na to aby som splnila niečo
čo mi bolo dané. Aby som prešla chodník, ktorý si ma zvolil až do konca. Tak odpusť to, že ťa už nedokážem mať rada viac ako ťa rada mám."

Pohľad jej padol na Akemi , ktorá roztvorila oči. "Akemi prepáč. Nemôžem ti dať svoju moc. Pretože chodníky zrazu nabrali iný smer. Zvláštne ako sa to môže rýchlo meniť.
Tak, ale prosím buď šťastná s kým chceš už tu nebude nikto kto by ti v tom bránil. Onedlho bude svitať." Usmiala sa Rose.

Otočila nôž a namierila ho proti sebe. Nevedela prečo to robí. Prečo tak veľmi chcela naplniť svoj osud.
Mala tu Ryua, ktorý pre ňu znamenal viac ako ktokoľvek iný. Tak prečo ho chcela tak veľmi opustiť.

"V deň, keď krajina uvidí znova svetlo stratí život duša nevinná. Zo smrti sa zrodí nové svetlo. A slnko tu nebude viac stratené." Pousmiala sa Rose a vrazila do seba nôž.

Smrť jej vôbec neprišla taká ako ju opisovali v knihách. Neodohral sa jej pred očami celý život. A ani sa len nespomalil svet okolo.
Slzy sa jej miešali s krvou, ktorá vytryskla z jej tela ako bezvýznamná tekutina a pri tom už toľkým zachránila život. Nohy jej začali slabnúť, Oči začali klesať. Tak veľmi sa jej dalo spať. Už nič nebude také ako pred tým.

Pocítila ako sa jej nohy podlomili a ona nemal silu.
Ale niečo ju podržalo. Začalo z nej prúdiť svetlo. Silné ako keď sa noc mení na deň. Teraz sa zmení. Stačil jeden život aby sa slnko vrátilo? Stačila takáo drobná obeť? Uvedomil si niekedy niekto aký je jeden človek pre svet malý
, ale možno dôležitý? Bola dôležitá aj ona?

Svetlo vyprchalo a jej sa dalo spať. Stále viac a viac. Oči sa zatvárali a už si ani nepamätala kde je. Nohy sa jej konečne podlomili a ona čakala kedy dopadne na tvrdú zem. No namiesto toho k nej prehovoril hlas. A nejaké ruky si ju privinuli k sebe. Cítila sa ako bábka , ktorá skazila predstavenie.

"Rose no tak! Prosím nie. Len toto nie."
Známky jej života boli slabšie a slabšie . Už nebolo návratu späť. Svetlo bolo jej životom a ona sa ho vzdala. Pre dobro Krajiny zabudnutého slnka.

"Rose
ak ma ešte počuješ. Milujem ťa." Šepol jej hlas do ucha a pritlačil pery na tie jej. Vedela, že to bol Ryuu chcela mu odpovedať, že aj ona jeho, ale nemala silu. Chcela spať a už sa nikdy nedokáže prebudiť. Vedela to. Vedela , že toto je smrť.


"Pozrite slnko. Svitá. Je ráno." šepol Shiro.

Tak prichádza život a rovnako sa stráca. Život bezvýznamného tvora, ale ktorý z nás má takú moc aby mohol ovládať slnko, ktoré bolo zabudnuté? Kto je taký silný aby premohol svoj strach a nikdy viac sa nebál? Aby neprišlo nič čo ho prekvapí aby nestratil to čo má rad. Má niekto silu na to aby porazil smrť a aby mohol žiť? Nie. Ani ten čo porazí temnotu. Ani ten čo dokáže žiť. Pretože život by nemohol byť bez smrti a smrť zase bez života.

Opúšťajú nás osoby, ktoré milujeme, ale časom na ne zabudneme. Odídu dakde ďaleko a spomienky vyblednú spolu s obrazmi ich tváre a zvukom ich hlasu. Stratia sa v hĺbke ľudskej mysle, ktorá časom zmizne tiež a odíde ako každý iný. 
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Myia Myia | Web | 19. února 2011 v 12:19 | Reagovat

Někoho napadlo odepsat :D Napřed bych chtěla poznamenat, že mám KZS moc ráda a ty to víš, protože mám tehle příběh i vystiknutý a mohla bych ho číst pořád dokola a podle mě je fajn, že jsi ho sem přidávala :)

A co se týče Chucka... yatta! Konečně od něj budeš mít něco přečteného a jsem ráda, že máš zrovna Deník a Ukolébavku. I když já mám nejradši Klub rváčů, to už u mě asi nic nepřekoná. Ale doufám, že si ho po dočtení oblíbíš alespoń z půlky tak jako já. Už to je hodně :D Ano, ano, Chuck je fascinující autor a přijde mi, že by o něm mělo vědět víc lidí a u nás není až tak známý. I když to i takový Frank McCourt, což je extrémní škoda.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama