Krajina Zabudnutého Slnka- Kapitola 19.

8. února 2011 v 15:11 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Krajina Zabudnutého Slnka
Tak za nepridávanie článkov sa vopred veľmi ospravedlňujem. Prečo to tak je? Pretože naši drahí páni profesori sa proste zbláznili. Ako? Na každý deň nám chcú dať minimálne jednu písomku, ale úprimne včera to boli dve (Slovenčina , dejepis) , dnes to boli dve (geografia , Fj), zajtra to budú dve (matika, dejepis-áno naša dejepisárka sa vyžíva v tom, že nás mučí) vo štvrtok to budú tiež dve(fyzika, chémia) a v piatok nám na tých 5 hodín nahlásili len jednu (Franina), ale desí ma čoho sú ešte schopní pred prázdninami plus som nevypisovala skúšanie čiže ehm ehm...drahí učitelia...oberáte nás o čas. Nedávajte nám zbytočne písať veľa písomiek. Predsa by ste nás vôbec nemuseli známkovať. Neoberajte o čas aj seba...opravujete to predsa dlhšie ako to mi píšeme. Sami sebe škodíte.

Nevadí toľko k môjmu vyrozprávaniu sa a pri troche šťastia sa mi dnes podarí ešte niečo pridať or something :)

Krajina

                                
            19.kapitola

Akemi sa podstavila nad stôl. Pozrela sa na Rose. Na niekoho kto bol obetný baránok. Niekto kto je dopomôže k jej moci.

Pocítila ako sa jej v očiach zaleskli slzy.

Ľútosť. Už necítila tú nenávisť.

"Tomuto tí, ktorí sa nazývajú ľudia hovoria nerozhodnosť. Ale prosím prebodni ma. Ak som jediné čo ti stojí v ceste.

Prosím. Vždy som chcela niekomu pomôcť
splniť jeho sen. Tak prosím Akemi urob to. Stojím tu pred tebou a delím ťa od toho , čo si vždy chcela."

Akemi klesla na kolená a z očí sa jej prúdom pustili slzy. Prvý krát pocítila ich slanú chuť. Bola Rose snáď silnejšia ako ona? Bola ona tou nedokonalou? Slabou?

"Prepáč Rose. Ja .... si silná osoba, ktorá by ma mohla poraziť v sekunde a mohol by stačiť len pohľad. Chcela som ťa mať rada, ale proste si bránila v niečom po čom som túžila. Zatarasila si cestu pred tým , čo chcelo dosiahnuť moje šialenstvo. Odpusť, ale ja musím. Nedokážem už vo mne ovládať ten pocit , čo tak vrie. Nikdy som nebola dosť silná."

Akemi si zotrela slzy z očí vzala späť do ruky svoju katanu a prešla si ňou po dlani ruky.
Krv kvapkala. Kvapka za kvapkou. Kúsok života za ďalším. Spomienky za spomienkami. Slovo za slovom. Padali na zem ako jemné kryštáliky práve rozbitej
minulosti. "Niekedy si hovorím prečo sa to muselo stať."

Rose padol pohľad na Ryua. Všimla si , že roztvoril oči a usmiala sa na neho úprimným úsmevom. Tie slová
všetko zmenili. Prečo ho videla pohľadom až tak veľmi odlišným od toho predchádzajúceho? Milovala ho alebo to bolo klamstvo, ktoré v nej živilo posledné chvíľky jej života.

Ryuu opätoval úsmev Rose a jeho pohľad prešiel na Akemi stojacu
pri Rose. Všimol si ako silno zviera katanu. "Prečo?"
šepol a sklopil zrak. Akemi sama dobre vedela , čo cíti k Rose. Vedela v ňom čítať ako v roztvorenej knihe. Poznala ho lepšie ako on mohol poznať sám seba.
"Tak prečo?!"
vykríkol a späť sa vrátila ozvena , no odpoveď nečakal.

"Ryuu prepáč. Vieš......asi si to nevedel, ale odkedy sme sa spoznali. Odkedy sme boli malé deti cítila som k tebe niečo viac ako len priateľstvo.
Ale ty si ma videl ako súpera, ktorého môžeš poraziť v súboji s katanou. Znova si pretrela rukou oči. "Čo som vlastne zač? Poznám každého komu som nahliadla do očí........boli to dvere do jeho duše, ale prečo nedokážem cítiť svoje pocity?"

Ryuu chcel natiahnuť ruku , no okovy mu nedovolili sa ani len pohnúť.
"Vieš mala som si vybrať cestu. Ona je mojou cestou. Chodník k moci. Nezáleží na tom čo som si vybrala , ale čo myslíš? Zvolil si chodec chodník alebo si ten chodník zvolil chodca?"

Rosa sa pousmiala. "Máš pravdu. Len Akemi prosím. Vráť tejto krajine slnko. To bol chodník, ktorý zvolil mňa, keď chceš na seba zobrať môj osud choď prosím až dokonca."
Zrazu sa ozval úder. Rose čakala dokonca sa tešila, že bolesť ju oslobodí z tohto sveta , ale namiesto toho na zem padla Akemi.

"Odpusť mi Akemi. Najsilnejšia zo všetkých, ale nesmiem dovoliť aby sme Rose stratili." Za hlasom sa vynoril Ren.
"A...Ako je to možné? Máš byť predsa mŕtvy." Zakryl jej ústa a priložil si prst na tie svoje. "Pst. Prišiel som ťa zachrániť a ako vidím Akemi ostala taká ako, keď bola malé dieťa."
Pretrhol putá, ktoré držali Rose na stole.
"Ďakujem."

Rose sa zohla k Akemi a v jej vrecku vyhrabala kľúče. Podišla k Ryuovi a odomkla mu putá. Pomohla mu udržať sa na nohách.
No Rose ako opora nestačila a spolu sa zosunuli na zem. "Ren prosím dostaň z toho Shira." Hodila mu kľúče.

Ryuu objal Rose. "Prepáč."
Povzdychla. "Neospravedlňuj sa."
Priložil jej ruku na ústa. "Nie musím pretože som tajil to , čo som ti mal povedať už v nemocnici. Už ťa viac nechcem stratiť." Objal Rose ešte silnejšie.
"Ryuu budeš musieť. Som svetlo a keď svoju moc odovzdám nebudem mať viac čas žiť. Zomriem."

"Prosím tak si to svetlo nechaj. Len nechcem aby si odišla. Toto je prvý krát , keď som si skutočne uvedomil ako mám niekoho rád. Ten niekto si ty."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Millie Millie | Web | 9. února 2011 v 9:15 | Reagovat

jj ^^ sice som len na 4 episode ^^" ale k-on poznam už 1 rok a pol a som počuvala od nich pesničky a brutalne sa mi pačili ^^ len don´t say lazy je moja najoblubenejšia :3

P.S. inak aj ja mam malí malíček a chodím na gitaru aj ked sa mi brutalne skryvili prsty na ruke a malíčkom ledva dosiahnem na 4 pražec XD

2 SheeShee zasa šiši :) SheeShee zasa šiši :) | E-mail | Web | 12. února 2011 v 0:27 | Reagovat

ty no, tak toto je po prvý a posledný raz čo mi je Akemi ľúto. Ona má aj city, si predstav, ona má aj city. Asi to vykričím do sveta :D. Podarené Ayriatko, proste je to dokonalé ako vždy. Ďalší diel je už posledný čo? Bude to veľká škoda že taký geniálny príbeh končí :)

ďakujem za tvoj názor na moju báseň(?). Ako už vieš, za tvoju pochvalu, ak sa to tak dá nazvať som asi zo všetkého najradšej :) S tou chorobou je to už kritické. To už ani hádam normálne nie je že sme stále choré :D Cez prázdniny nemáš čas, teda podľa toho čo som sa dočítala v článku nad týmto. Prajem veľa zábavy u Myii :D Určite si to užijte a prosím ťa, nech tamojšia mienka o tebe a o nej nie je poškvrnená xD No vlastne som sa chcela spýtať či by si nešla tú sobotu cez prázdniny von, ale asi nie, to budeš myslím ešte tam xD no čo :D kto si počká, ten sa dočká :D Hádam sa aj ja dočkám toho nášho dlhoplánovaného stretnutia :DXD tvoja otravná kamarátka Shíína :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama