Sorry Juudaime.

7. listopadu 2010 v 18:03 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Jednorázovky


Názov: Sorry Juudaime. 
Pairing: 5927 (Gokudera & Tsuna)
Anime: Katekyo Hitman Reborn *prekvapenie :D *
Žáner: Depresívne, dráma
Venované:  Pre Ayumi( Bern) a kopa prezýviek. Je to vlastne jednorázovka , ktorú som napísala vďaka tomu, že si mi o tom napísala na facebooku *aspoň na niečo je tá vec pre závislákov dobrá* a dúfam, že sa to aspoň trošku bude páčiť. Taktiež by som to chcela venovať Juudaimemu pretože náš Juudaime si venovanie zaslúži a našťastie chvíľe s ním nie sú ani zďaleka depresívne ako v príbehu. :) A taktiež Myii vďaka, ktorej desingu ma táto jednorázovka napadla. 
Varovanie: Je to depresívne. Na môj štýl až priveľmi čiže ak máte zlú náladu odporúčam to nečítať alebo ak sa nechcete zdeptať, ale ak by ste si to predsa len chceli prečítať budem vďačná za každý názor :)
Sorry Juudaime
*použitý obrázok z úpravy od Myie , ktorý časom bude na desingu
Ps. Túto pieseň odporúčam pustiť k príbehu


Sivovlások sa zahrabal hlbšie do postele a zahľadel sa na oblohu. Bola tmavá a zamračená. Ako posledných pár dní. Pritiahol si k sebe perinu aby mohol aspoň nejako zaplniť tú psychickú dieru v jeho hrudi, ktorá sa tam objavila. Možno ste už niekedy zažili pocit , že ste v jedinej sekunde stratili zmysel života. Ale pokiaľ ste nezažili to , čo tento chlapec nikdy to nemôžete potvrdiť.
Nahmatal mobil a pozrel sa na čas. Bolo skoro ráno. "Juudaime...kde ste?" zašepkal aj keď vedel, že sa mu nedostane odpovede. Mohol tú otázku vysloviť nespočetne veľa krát, no aj tak tu nebola osoba, ktorá by mu na otázku odpovedala.
Vedel to a jeho srdce to trhalo ešte ďalej a viac. Vstal z postele a roztvoril okno do sveta, ktorý bol pre neho tento krát bez hocijakých farieb. Jeho svet stratil farby v ten deň , keď stratil svoju vieru a prišiel o to jediné a posledné čomu kedy veril. Nemal v ňom už nič , čo by potreboval. Nemal v ňom nič prečo by žil.

Navliekol na seba nohavice, červenú košeľu a sako ,  z vázy na stole zobral jednu z krásnych krvavo červených ruží. Vyšiel z bytu a nenamáhal sa zamknúť. Akoby už aj tak neprišiel o všetko. Pomaly kráčal ulicou a nohy ho zaviedli na miesto, kde posledný týždeň strávil hodiny. Nie, nerátal čas. Ten už pre neho neexistoval a neplynul a ak áno... želal si aby jeho biologické hodiny bili čo najrýchlejšie a poslednú dvanástu hodinu odbili , čo najskôr. Kde asi mohla byť hodinová ručička, ktorá ukazovala trvanie
dĺžky jeho existencie?

Podvedome znova zablúdil pred okrasnú čiernu bránu, ktorú obklopovali chladné kamenné múry. Striasol sa napriek tomu , že vedel, že toto miesto bude raz jeho domovom. Nie, ono už bolo jeho domovom. Miestom , kde pochovali jeho vernosť a dušu.
Vlastne všetko prečo žil a čomu bol oddaný. Ležala tu osoba, ktorú obdivoval najviac zo všetkých. Chcel si povedať, že je to súčasť mafie , ale nemohol.
Nedokázal ísť ďalej a brať to ako obyčajnú smrť.

Prečítal si meno na hrobe ako každý raz , keď tu bol. "Tsunayoshi Sawada." Stálo tam. Na chladný kameň položil ďalšiu červenú ružu. Každý deň jednu na znak svojej oddanosti a večnej vernosti. O tom, že túto osobu bude chrániť navždy.   "Chcel som pri vás stáť navždy Juudaime. Chrániť vás, ale napriek tomu...napriek tomu som nesplnil môj sľub. Prepáčte mi to. Želám si aby som v tej zemi ležal ja a nie vy. Nezaslúžite si to." Prešiel si rukou po očiach aby zakryl slzy, no oni sa aj tak spustili. Ako každý jeden krát. Srdce mu znova trhalo na kúsky a on mal chuť kričať na celý svet o tom aký bol nespravodlivý.
"Nebol som schopný vás ochrániť."

Zovrel ruku v päsť a kľakol si na kolená. Smutným pohľadom hľadel na hrob a meno vyryté na náhrobnom kameni. Rovnaké ako to, čo bolo vyryté do hĺbky jeho srdca. "Nebolo nič viac, čo som si želal ako ostať po vašom boku.Nikdy...nikdy...som vás nemal spustiť z očí Juudaime. Prepáčte." Ale odpoveď neprichádzala. Neprišli slová. "N-nič sa nestalo G-Gokudera-kun. Netráp sa tým." Slová , ktoré tak veľmi túžil počuť. No už tu nebol nikto kto by mu ich povedal.

A od toho dňa odkedy tu nebol vodca Vongolskej rodiny nezáležalo na tom či pršalo alebo pražilo slnko. Nezáležalo nad ročným obdobím. Už nezáležalo nad ničím. Sivovlasý chlapec kľačal nad hrobom a neustále opakoval tie isté slová.

"Prepáčte, Juudaime. Nesplnil som môj sľub." 
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayumi Sayumi | Web | 7. listopadu 2010 v 18:09 | Reagovat

pre začiatok strašne ti ďakujem za venovanie naozaj. Je to prekrásne napísané, aj napriek tomu ako krátke to je, sa do toho človek dokáže vcítiť. Ale hlavne...keď mi hral loop v pozadí, pri tom akú náladu mám celý deň, slzám som sa nemohla ubrániť. Možno je to tak precítene napísané, možno to ja tak prežívam, možno som slaboch ale... clap clap, je to naozaj dokonalé.

2 Ayra Kirosaku Ayra Kirosaku | Web | 7. listopadu 2010 v 18:18 | Reagovat

[1]: Juudaime! Mne sa z vás nahrnuli slzy do očí! Bože ja sa teraz cítim úplne ako Gokudera vieš si predstaviť, čo pre mňa znamenala pochvala od teba? god teraz si zotieram slzičky on je dnes fakt hrozne dojímavý deň a ja hrozne ďakujem za tento úžasný komentár :)))

3 Yukine-chan SB Yukine-chan SB | Web | 7. listopadu 2010 v 18:19 | Reagovat

Krásna poviedka i ked smutná :(

4 Ayra Kirosaku Ayra Kirosaku | Web | 7. listopadu 2010 v 18:24 | Reagovat

[3]: Smutná a to bol aj cieľ totižto prosba obsahovala aby to nebola komédia, ale dráma a tak ďakujem za pochvalu :)

5 Yukine-chan SB Yukine-chan SB | Web | 7. listopadu 2010 v 18:26 | Reagovat

[4]: np ^^ 
/jj :( /

6 Zaki Zaki | 7. listopadu 2010 v 18:37 | Reagovat

Ayri to je nadherne x) strasne krasne vystihnute a nadherne smutne ♥

7 Myia Myia | 7. listopadu 2010 v 18:58 | Reagovat

Jsem ráda, že tě díky mému desingu napadl takovýhle příběh. Totiž… vždycky jsem ti říkala, že to, jak umíš vystihnout liské myšlenky a chování, je geniální a dneska se mi to skutečně potvrdilo. Od začátku do konce jsi mě do toho pohltila a přinutila prožívat to trápení s ním. Ještě ta hudba k tomu byla dokonalá a všechno to vzájemně krásně ladilo. Prostě a jednoduše jsi to napsala obdivuhodně a zcela nečekaně se to trochu dotklo i cynika jako jsem já :)

8 Ayra Kirosaku Ayra Kirosaku | Web | 7. listopadu 2010 v 19:41 | Reagovat

[6]:Ruki...teda Zaki sila zvyku :D ehmmm ďakujem hrozne moc za pochvalu :) a cením si to :)

[7]: Myia-nee teraz si ma totálne dostala a áno ten nápad ma napadol pri desingoch od teba lebo oni sú pre mňa všeobecne dosť inšpirujúce a rozkošné žeby som sa kvôli nim vrítila k písaniu jednorázoviek? :)  a som rada, že sa to dotklo aj tvojho srdca veď vieme o čom hovoríme, ale hlavne, že ťa to neroztopilo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama