Krajina Zabudnutého Slnka- Kapitola 6.

30. listopadu 2010 v 22:13 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Krajina Zabudnutého Slnka
Squalo
*ten avatar* nič nič chvíľkové ehm vyvedenie z miery áno tak to môžeme povedať! Milujem avatary od Myie! :D No takže ďalšiu časť pridávam ešte dnesz dôvodu takého, že si skutočne nie so istá či zajtra ráno budem ešte niečoho vôbec schopná pretože ma škola maximálne ničí o tom by som mohla napísať výkec to by len tak mimochodom ani nebol zlý nápad už len z dôvodu , že je na blogu stále len KZS takže náhodný okoloidúci ani nemá čo komentovať asi tak. Nuž teda :D príjemné čítanie želám *aké nezvyčajné* a dúfam, že časť sa bude pozdávať :)
S pozdravom
 Ayra "Gokuderova" Kirosaku
Krajina


                  6.kapitola
"Dobré ráno Rose." Usmial sa
na ňu Ryuu, ktorý stál nad ňou. "Počkám ťa pri vchode , pretože ideme tým istým smerom. Nenechám ťa ísť samu." Postavila sa z postele. "Fajn. Za chvíľu som tam." Hodila na seba oblečenie, ktoré jej doniesol Shiro a do tašky si hodila veci, ktoré v nemocnici mala pri sebe.

"Netrvalo ti to až tak dlho." Privítal ju pri vchode známy hlas. "Asi to tak bude, ale prečo chceš ísť so mnou?" kývol plecami. "Nie je to jedno?" chcel úsmevom zakryť všetko o čom nikto z tejto časti sveta nemal ani tušenie. "Nie." Bola rozhodnutá a chcela vedieť o čo tu ide. "Tak sa nepýtaj a poď." Potiahol ju za ruku .

Kráčali priamo v pred akoby čakali na niečo čo ma prísť. Ryuu aj Rose , no nič sa nedialo.
"Hmm Ryuu?" ozvala sa Rose. Otočil sa na ňu a zahľadel sa jej do hnedých očí. Neuvedomoval si čo vidí pred sebou , ale hľadel na zbraň, ktorá im všetkým môže pomôcť. Musí im pomôcť. Ak to nebude ona tak.......

"Čo sa deje?" Rose sa trošku začervenala. "Ja len, že kde vlastne budeš bývať. Vieš, keď si tu nový . " Pozrela sa do zeme. "No niečo som si plánoval nájsť prečo?" s úsmevom ju vzal do zajatia svojich očí, ktoré jej nedovolili dovoliť ani slovo. Rose vedela, že nie je človek, ale bola človekom vôbec ona? "Ak chceš...môžeš prespať u nás. Vlastne máme izbu navyše takže by to nemala nikomu vadiť. Otec je preč a...." položil jej prsty na ústa.

"Ak chceš tak tam rád pôjdem
a navyše teraz budeme chodiť do tej istej školy. Rád ti v byte pomôžem." Spomenul si na príbeh , ktorý mu hovorila. Do nosa mu znova udrel nemocničný pach a spomienka na nepohodlné lôžka.
Do hlavy mu vtrhli slová, ktoré mu vtedy potichu a pomaly hovorila Rose.

"Vďaka." Usmiala sa a nečakane sa stočila k paneláku. Vo vrecku nahmatala kľúče a vybrala ten správny. Zastrčila ho do dverí a pootočila ním. "Tak tu bývaš?" obzrel sa okolo. "No, nie tak celkom." Zasmiala sa potichu Rose
a vybehla hore po schodoch. Pri dverách sa jej zakrútila hlava. "Si v poriadku?" podoprel ju Ryuu.

"Je mi fajn." Rýchlo sa dostala z jeho pevného zovretia a otvorila byt. Bol v takom stave v akom z neho odchádzala. "Mohla som si to myslieť." Zahundrala si pre seba. "Čo sa stalo?" Ryuu vstúpil za ňou do bytu. "Nič len Shiro ani jeden z tých dní , čo som tu nebola nebol doma." Povzdychla. Otvorila chladničku. "Asi pôjdem nakúpiť." Otvorila chladničku
a bola prázdna. "V rovnakom stave ako, keď som......" povzdychla si.
"Toto môžeš brať ako svoju izbu." Otvorila dvere do kedysi otcovej izby, ktorý mal momentálne iné bydlisko. Bola tam len posteľ, skriňa a stôl. "Vďaka."
Ryuu zo seba dostal slovo, ktoré ani sám nečakal. "To nestojí za reč. Tak sa ulož a ja pôjdem do obchodu dobre?" milo sa usmiala a rýchlo sa vyhla jeho pohľadu.

"Pôjdem s tebou. Shiro sa predsa o teba bojí a nechce aby sa ti niečo stalo nie?" Rose prikývla a znova cez seba prehodila bundu, ktorú si pred chvíľou zložila. "Fajn. Ak chceš ísť. A ešte toto." Podala mu dva kľúče. "Tie sú odtiaľto keby si šiel sám."

Prečo mám pocit, že mu môžem dôverovať? Nedôverovala som ani vlastnému otcovi, bratovi. Prečo jemu dokážem dôverovať? Prečo mi všetko príde také iné? Čo sa zmenilo? Mohlo sa všetko zmeniť za takú krátku dobu? Prečo?

Rose sotva vedela kam kráča, no po pamäti došla až k obchodu a Ryuu ju nasledoval.
Vzali veci potrebné na prežitie a prešli k pokladni. "Dovidenia." Usmiala sa Rose a chcela vziať tašku. "Ja to vezmem to je fajn."
Rose si pretrela oči. "Vďaka, ale si zvláštny. Povedal ti to už niekto?" Ryuu sa len jemne zasmial a ďalej sa venoval ceste.

"Každý človek je svojím spôsobom zvláštny." Prehovoril
po piatich minútach, keď Rose odomykala dvere. "Vieš, že svojím spôsobom máš pravdu, ale nie všetci na tejto planéte sú len ľuďmi."
Pri posledných slovách venovala pohľade práve jemu a zdôraznila slová : nie sú.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SheeShee zasa šiši :D SheeShee zasa šiši :D | E-mail | Web | 1. prosince 2010 v 18:57 | Reagovat

DOKONALÉEEE! XD veľmi sa mi to páčilo, ako vždy, len by sa zišiel ešte jeden diel aby som ukojila svoju vášeň xD XD ale riadne mu dala xD

No to je ale náhodička xD som ani len nedúfala že nájdem nejakého človeka zo ZA, ktorý má rád Anime a podobne také.. xD Náhoda, veľká :D

To máš celkom dosť ďaleko.. x) nezávidím.... btw. koľko máš vlastne rokov? lebo no... neviem si tipnúť :)

2 SheeShee zasa šiši :D SheeShee zasa šiši :D | E-mail | Web | 1. prosince 2010 v 18:58 | Reagovat

Nemusíš byť za to rada :D pretože iba debilovi by sa tvoje krásne príbehy nepáčili!!! :) Ale to neznamená že som celkom normálna XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama