Krajina Zabudnutého Slnka- Kapitola 5.

30. listopadu 2010 v 6:46 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Krajina Zabudnutého Slnka
DS
Taaak aspoň miestami mám pocit, že môj blog nie je úplne prázdny keď sem pridávam aspoň ten príbeh. Nuuuž dnes ak sa mi zadarí v priebehu učenia skúsim pridať aj rozumný článok. Nepýtajte sa ma čo si predstavujem pod pojmom rozumný článok. Odpoveď skutočne nepoznám, ale verím, že to niečo rozumné bude. Možno sťažnosť o tom ako mi maximálne nejde fyzika a nezvládam sa ju nauč alebo také čosi predpokladám!! :D Nuž nevadí takže príjemné čítanie želám a ja sa pomaly zbieram do školy aby som tam zvládla písomky z chémie a geografie with my dying will!! :D držte mi prsty poprosím. Ak to niekto bude čítať a spomenie si na mňa teda . 

Príjemné čítanie želám
s pozdravom Ayra "Gokuderova" Kirosaku
Krajina



"Hmm ak chceš hovor. Rád si vypočujem tvoj príbeh." Usmial sa ňu Ryuu a zviazal ju očami ako to urobím prvý krát , keď mu do nich pozrela. "Fajn odvrátila pohľad."
"Pred
piatimi rokmi mi zomrela mama. Otec sa zrútil a začal piť. Stal sa z neho iný človek a Shiro sa začal starať o domácnosť zatiaľ , čo ja som chodila školy. Možno si povieš , že sme vtedy jeden druhého potrebovali viac ako inokedy, ale mama bola to jediné čo nás spájalo." Rose sa nachvíľu odmlčala. V mysli sa ponorila hlboko do spomienok, ktoré jej tak ubližovali.

"A potom sa všetko zmenilo a ostalo rovnakým. Naša rodina sa rozpadla. Shiro nedokončil školu a začal pracovať. Otec
presedel celý deň v krčme a ja? Ja musím dokončiť školu, ale chcela som Shirovi aspoň trochu pomôcť a tak som začala po škole pracovať a medzi tým s učiť. Takto vyzeral každý deň žiadna zmena. Večer sme sa takmer nikdy nestretli. A teraz .....teraz je otec na liečení. Shiro je sám a ja musím trčať tu. Vlastne ani neviem prečo ti to všetko hovorím."

"To je v pohode. Pretože som si to rád vypočul." Ryuu sa zahľadel do steny oproti. "A čo tvoj život?"
povzdychol. "Neviem či je dobrý nápad o ňom hovoriť." Rose sa pousmiala. "To nevadí ak nechceš tak nemusíš. Do ničoho ťa nenútim."

"To predsa dobre viem. Možno ti to dakedy poviem pretože táto miestnosť nebude posledná miestnosť, kde sa stretneme."
Ryuu teraz hľadel na Rose, ktorú znervózňoval jeho pohľad. Mala pocit akoby
videl do hĺbky jej mysle. "Teraz neviem či mám byť rada alebo sklamaná. Ale myslím, že ty budeš tým novým žiakom, ktorý má prísť do našej triedy." Ryuu pokýval hlavou z hora na dol. "To si uhádla. Vidím, že si vieš domýšľať veci. A aspoň tam budem poznať jedného človeka. Náhoda však?" zasmial sa. "Osud to asi nebude. A náhoda takisto nie. V tom bude niečo iné."
"Možno máš pravdu."
Ryuu si ľahol. "Nechám ťa spať." Usmial sa na ňu a počkal , kým sa mu otočí chrbtom. Zahľadel sa na jej hnedé dlhé vlasy.
Usmial sa . "Teraz ju nesmiem stratiť. Na to je až moc dôležitá. A nemôžem dovoliť aby ju dostal do rúk Ren. Pre obe strany je to len zbraň, ktorú môžu použiť na zničenie druhej strany. Kľúč k niečomu o čom nikto nemá tušenie. Ani len ona sama." Keď ho hlas vyrušil z myšlienok.

"Nepozrej sa tak na mňa."
Zahundrala Rose tak, že ju skoro nebolo počuť. "Čo?" strhol sa Ryuu.
"Len to, že keď na mňa tak hľadíš nemôžem zaspať."
Pocítila ako sa Ryuu postavil. "Prepáč už ťa nechám si odpočinúť. Navyše zajtra už odchádzaš a budeš potrebovať silu." Vykročil preč z izby. "Tak som to nemyslela." Venoval jej ešte jeden úsmev. "To nevadí aj tak sa potrebujem prejsť."
"Prečo ma Ren musel nájsť?" oprel sa hlavou o múr. "Všetko ide podľa plánu. Prečo teda práve teraz?"
pomaličky sa nadýchol vzduchu, ktorý cítil okolo seba. Plného špiny ľudského života.
Zavrel oči a mal pocit akoby nachvíľu zmizol z povrchu zemského. Neexistovala tá sila, ktorá by mohla..........

"Ryuu si v pohode?" naklonila sa nad neho Rose
a zadívala sa do jeho modrých očí, ktoré na ňu vždy pôsobili ako bezpečné väzenie. "Ach som. Prečo nespíš?" vstal a pozrel sa po nemocničnej chodbe. Bola prázdna. "Stalo sa niečo?" všimla si ako sa nervózne pozerá z jednej strany na druhú. Pokrútil hlavou. "Neboj ničoho sa nemusíš báť."

"Nevrátime sa späť do izby?" znova sa nervózne obzrel.
"Keď tak veľmi chceš."
Usmiala sa a vykročila k izbe. Ľahla si späť na posteľ. "Zajtra odchádzam." Pousmiala sa a spomenula si aký je jej domov.
V tom si uvedomila, že dva dni na jej domove nič nezmenili. Aj naďalej bude sama.
Bude sa tváriť , že je neviditeľná a ticho čakať na smrť ako veľa ľudí, ktorí čakajú, kým príde konečne ich koniec.

Ryuu zamyslene prešiel k oknu. "Viem. Ja tiež." Odpovedal jej potichu a ľahol si na posteľ. Zavrel oči. Chcel zmiznúť z tohto sveta , no bol až moc nápadný. "Mala to byť len zbraň, ktorú odhodím, keď ju použijem, ale ja cítim niečo iné." Pohyboval perami, z ktorých nevychádzal žiadny zvuk. Nevychádzali z nich slová. Netvorili vety.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 SheeShee zasa šiši :) SheeShee zasa šiši :) | E-mail | Web | 30. listopadu 2010 v 18:14 | Reagovat

DOKONALOSŤ!!!! DOKONALOSŤ!!!!!!! :-) už nech je zajtra ďalší diel, možno si ho už konečne prečítam ráno... :)

prepáč ale prečítala som si to až teraz takže som ti nemohla držať palce :) ale hádam si to zvládla x)

chodíš 4 km peši do školi? Och môj bože? Tak to by som nechcela! To musíš aj skoro vstávať a tak,... vďaka bohu že ja mám školu hneď za rohom :) To bývaš na dediene albeo tak keď tak ďaleo chodíš? :D

ďakujem, aj tebe pevné nervy, nech to zvlásneš a naučíš sa.. xD lebo ja to vždy nechám na poslednú chvýľu a učím sa až ráno... niekedy je to osudová chyba XD

2 Katyra SB Katyra SB | Web | 30. listopadu 2010 v 18:51 | Reagovat

neber to osobne....ale to sa nedá nevšimnúť >_< ale zase aj ja teraz riešim dilemu koho mám radšej či yamamota,hibariho,dina alebo mukura :D

3 Katyra SB Katyra SB | Web | 30. listopadu 2010 v 18:52 | Reagovat

ale musím povedať že Gokudera sa úžastne oblieka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama