Krajina Zabudnutého Slnka- Kapitola 1.

26. listopadu 2010 v 22:42 | Ayra "Gokuderova" Kirosaku |  Krajina Zabudnutého Slnka
protect
Takže takže ako vidíte po pravoboku avatar tak Myia mi urobila krásnu várku darčekových avatarov *Ayra sa cíti previnilo pretože pre ňu dnes nič nestihla a rada by stihla, ale asi nestihne lebo jej to dnes nemyslí*
No , ale teraz k článku. Viete ako som spomínala príbehy tak toto je jeden z mojich vlastných príbehov z čias blogu. Je to jeden z príbehov, ktoré som písala a boli absolútne nepremyslené :D *ako vlastne všetky* noo a dúfam, že sa bude páčiť :) plus rada by som aj na tomto blogu napísala  niečo rozumné, ale najpravdepodobnejšie bude , že to bude niečo...spoluautorské povedala by som takže príjemné čítanie želám ak teda budete čítať a dúfam, že sa vám to bude páčiť ak áno môžete zanechať komentár :)
Krajina


1.kapitola
Rose kráčala temnou ulicou stratená vo svojich aj tak bezvýznamných myšlienkach. Chladný vzduch sa jej pohrával s dlhými tmavo hnedými vlasmi, ktoré vždy neposlušne poletovali a plietli sa ich majiteľke do tváre. Svetlá pouličných lámp jej pretvárali tieň pri každej prekážke. Bezducho došla až domov už naspamäť naučenou cestou. Tašku hodila do rohu svojej izby ako to už mala vo zvyku.
Dopadla tvrdým úderom. Bola plná kníh a nie dvakrát najľahšia. Rose nahodila zmučený pohľad a obzrela sa okolo seba.

"Som doma." Prehovorila znudeným hlasom celkom typickým pre Rose a jej správanie.
Chvíľu čakala. Nič. Žiadny hlas, ktorý by jej odpovedal, ktorý by ju privítal. Spýtal sa jej aký mala deň. Niektorým deckám to možno liezlo na nervy, ale ona by bola rada keby sa jej to niekto aspoň raz v živote opýtal. "Aspoň jeden krát."

Bývala s otcom a so starším bratom. Možno
to pre ňu nebola tá najideálnejšia predstava o živote keďže sa ako jediná žena z rodiny starala aj o domácnosť.
Mala síce pätnásť, ale nebola žiadna partia , s ktorou by sa flákala vonku. Jedinou jej záľubou bolo písanie básni a anime seriály a vďaka nim aj karate. Netušila čo to s tým má spoločné. "Raz sa mi to môže hodiť." Hovorila v deň, keď tam nastupovala.

"Hmm deň ako každý iný. Čo viac by som mohla čakať." Povzdychla a nazrela do chladničky. Bola prázdna. Takmer ako vždy, keď zabudne nakúpiť. Vybrala z nej niečo , čo sa ešte dalo jesť a považovala to za niečo jedlé. Rýchlo si to vzala do izby a zabuchla za sebou dvere. Už bolo zvykom, že sa tvárila, že neexistuje. Tak prečo by mal byť dnešok výnimkou? Zapla počítač a počkala, kým sa jej zapne skype.

"Hmm zvláštne
nikto." Zavrela okno a otvorila prehliadač.
No nachvíľu zamrzla uvedomila si, že tam nemá, čo robiť. "Perfektné." Pozrela na hodiny. "Desať. Ísť spať? Teraz?" prevrátila očami a zaliezla do kúpeľne.
"Byť odsúdená na takýto život. Prečo si tú otázku kladiem až tak často? Skutočne ma to až tak trápi? Zvykla som si s nimi žiť. Nemôžem za to, že nás opustila tak prečo to teraz na mňa tak dopadlo? Bolo by to iné keby tu bola mama? Bože keby som aspoň nemala otázky ako malé dieťa. Čo iné sa dalo odomňa čakať, ale pochopiteľne mi na ne aj tak nikto neodpovie.
Kto by už len na ne aj poznal odpoveď?"

Rose sa oprela o vaňu , ktorá schladila jej tak pálivé myšlienky. Začalo sa jej ťažko dýchať. Položila si ruku na ústa. Nenávidela tento pocit. Nedostatok dôvodov pre jej existenciu.
A mala ona vôbec nejaký dôvod? Vyšla z kúpeľne a všimla si , že je jedenásť hodín. Čas kedy cez školu chodila spávať. Povzdychla si. "Fajn zas som toho veľa stihla."
Prevrátila očami s náznakom štipľavej irónie, ktorú nasmerovala samej sebe. Oprela sa o stenu pretože sa jej prudko zatočila hlava akoby sa s ňou točil aj celý svet nie len jej hlava.   Zavrela oči a začala pomaly dýchať. Čakala , že príde koniec. Myslela , že jej vnútro vybuchne a tak mlčala a túžila po tom aby už bolo po všetkom. Dych Rose sa ozýval prázdnou izbou, ktorú mala spoločnú s bratom. Ten však zavítal domov len z času na čas.

"Fajn tak dobrú noc Rose. Rada som si s tebou pokecala." Prehodila cez seba košeľu, v ktorej spávala a zapla gombíky.
"Hmm dúfam, že aspoň otec dnes príde a je mi jedno v akom bude stave." Brat doma nebýval preto, pretože musel zarábať, kvôli ich otcovi, ktorého si k sebe vzala cesta alkoholu a on sa rozhodol po nej kráčať. Rose sa mu snažila pomôcť , no čím viac sa snažila tým všetko bolo horšie ako už bolo zvykom.   Nebola v ničom výnimočná. V škole bola priemerná a vlastne bola priemernou vo všetkom čo robila.
Nech sa snažila akokoľvek.
Bolo jej to jedno. Nenávidela pozornosť
tak ako sa leto znáša so zimou. Vykročila si ľahnúť , no v tom sa jej znova zatočila hlava a bolesť ju zložila na kolená. Položila si hlavu do dlaní a čakala , kým bolesť prejde, ale netrvalo dlho a dlane sa jej rozmazali až, kým nenastala úplná tma.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SheeShee zasa šiši :) SheeShee zasa šiši :) | E-mail | Web | 27. listopadu 2010 v 14:51 | Reagovat

to bolo dobré :) mne sa to páčilo :) Hlavná hrdinka má krásne meno. Rose. Znie to tak romanticky. :) idem hneď na ďalší diel =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama